Ahojte!
Dnes poobede som si urobila scrapbookovú pauzu vyhradenú pre výrobu layoutu inšpirovaného štvrtkovým sketchom stránky Elle's Studio. Avšak až po jeho dokončení som zbadala, že je týždeň starý, čiže už sa zúčastniť súťaže nemôžem, avšak sa teším, že som si konečne vyrobila stránku s fotkou mačiatka Gulivera do svojho albumu. A prečo tam figuruje práve jeho fotka? Bolo to jedno z mačiatok z posledného vrhu našej mačky Lilly. Bolo najmenšie a troška chorľavejšie, ale veľmi roztomilé a mali sme ho s rodičmi najradšej. Viac ako týždeň pred Vianocami 2011 sa objavila medzi mačiatkami nejaká choroba. Jedno zomrelo rýchlo, ďalší bol Guliverko a tretie sme museli dať utratiť, aby sa netrápilo. Ostatné 3 sme stihli rozdať, takže nemali žiadne známky choroby. A aký je Guliverkov príbeh? Keď sme zbadali, že je chorý, hneď sme šli (prvé sa zachrániť nedalo a s tretím sme už vedeli, čo robiť) k veterinárovi. Dal mu injekciu a bolo mu lepšie, ale stále to nebolo nič moc. Mali sme ho vovnútri v dome v kúpeľni a stále sme ho sledovali, starali sme sa oňho, kŕmili ho, lebo nič nechcel jesť a podobne (nechcem zachádzať do detailov, proste sme urobili všetko, čo sa dalo). Niektoré momenty boli otrasné, plakala som pri ňom a nevedela som, ako mu pomôcť. Utratiť sme ho nedali. A viete prečo? Lebo to bolo silné mača. Veľkosťou malinké, ale silné ako buk. Aj veterinár to povedal, že sa veľmi drží a bojuje o svoj život. Preto sme to nechceli vzdať ani my a chceli ho zachrániť. Deň po Vianociach nadránom poslednýkrát vydýchlo v objatí mojej maminy, ktorá ho hladkala, aby cítilo, že ho ľúbime. Už sú tomu 2 roky a stále naňho myslím a idú mi von slzy vždy, keď si spomeniem na detaily (ktoré mi trhali srdce).
Fotografia je zo záhrady, keď ešte všetky mačiatka behali ako divé a boli plné života. Guliver bol rovnaký, len bol maznavejší. Bolo to krásne mačiatko, ktoré nás ľúbilo a my jeho (ako aj všetky zvyšné zo všetkých vrhov!!!) a bojovalo, aby mohlo ďalej byť s nami. Táto udalosť nás dosť vzala, takže sme Lilly dali čo najskôr, keď to bolo možné, sterilizovať, aby mohla oddychovať a venovať sa sama sebe a aby sme náhodou nemuseli niekedy zažívať to isté.
Ešte Vás chcem upozorniť na veľmi dobre napísaný článok, ku ktorému som sa pred pár dňami dostala. Dajte šancu zvieratkám, ktoré zažili zlých majiteľov, ale bojovali o svoj život a prežili, a adoptujte si mačku alebo psíka. Vytvoríte im krásnu budúcnosť a verte mi, že Vás veľmi budú ľúbiť a vážiť si Vašu lásku po zlých zážitkoch. Adopcii mačičiek sa venuje táto stránka, pozrite sa na ňu prosím. Robia skvelú vec!
Pekný zvyšok víkendu Vám praje Kristína
Dnes poobede som si urobila scrapbookovú pauzu vyhradenú pre výrobu layoutu inšpirovaného štvrtkovým sketchom stránky Elle's Studio. Avšak až po jeho dokončení som zbadala, že je týždeň starý, čiže už sa zúčastniť súťaže nemôžem, avšak sa teším, že som si konečne vyrobila stránku s fotkou mačiatka Gulivera do svojho albumu. A prečo tam figuruje práve jeho fotka? Bolo to jedno z mačiatok z posledného vrhu našej mačky Lilly. Bolo najmenšie a troška chorľavejšie, ale veľmi roztomilé a mali sme ho s rodičmi najradšej. Viac ako týždeň pred Vianocami 2011 sa objavila medzi mačiatkami nejaká choroba. Jedno zomrelo rýchlo, ďalší bol Guliverko a tretie sme museli dať utratiť, aby sa netrápilo. Ostatné 3 sme stihli rozdať, takže nemali žiadne známky choroby. A aký je Guliverkov príbeh? Keď sme zbadali, že je chorý, hneď sme šli (prvé sa zachrániť nedalo a s tretím sme už vedeli, čo robiť) k veterinárovi. Dal mu injekciu a bolo mu lepšie, ale stále to nebolo nič moc. Mali sme ho vovnútri v dome v kúpeľni a stále sme ho sledovali, starali sme sa oňho, kŕmili ho, lebo nič nechcel jesť a podobne (nechcem zachádzať do detailov, proste sme urobili všetko, čo sa dalo). Niektoré momenty boli otrasné, plakala som pri ňom a nevedela som, ako mu pomôcť. Utratiť sme ho nedali. A viete prečo? Lebo to bolo silné mača. Veľkosťou malinké, ale silné ako buk. Aj veterinár to povedal, že sa veľmi drží a bojuje o svoj život. Preto sme to nechceli vzdať ani my a chceli ho zachrániť. Deň po Vianociach nadránom poslednýkrát vydýchlo v objatí mojej maminy, ktorá ho hladkala, aby cítilo, že ho ľúbime. Už sú tomu 2 roky a stále naňho myslím a idú mi von slzy vždy, keď si spomeniem na detaily (ktoré mi trhali srdce).
Fotografia je zo záhrady, keď ešte všetky mačiatka behali ako divé a boli plné života. Guliver bol rovnaký, len bol maznavejší. Bolo to krásne mačiatko, ktoré nás ľúbilo a my jeho (ako aj všetky zvyšné zo všetkých vrhov!!!) a bojovalo, aby mohlo ďalej byť s nami. Táto udalosť nás dosť vzala, takže sme Lilly dali čo najskôr, keď to bolo možné, sterilizovať, aby mohla oddychovať a venovať sa sama sebe a aby sme náhodou nemuseli niekedy zažívať to isté.
Ešte Vás chcem upozorniť na veľmi dobre napísaný článok, ku ktorému som sa pred pár dňami dostala. Dajte šancu zvieratkám, ktoré zažili zlých majiteľov, ale bojovali o svoj život a prežili, a adoptujte si mačku alebo psíka. Vytvoríte im krásnu budúcnosť a verte mi, že Vás veľmi budú ľúbiť a vážiť si Vašu lásku po zlých zážitkoch. Adopcii mačičiek sa venuje táto stránka, pozrite sa na ňu prosím. Robia skvelú vec!
Pekný zvyšok víkendu Vám praje Kristína
- 1/12/2014 02:48:00 PM
- 0 Comments
